Ako to všetko začalo
Môj fascinujúci vzťah k samotnému cestovaniu začal veľmi náhodne a spontánne. Do 20 rokov som nemal veľkú záľubu v cestovaní, ale v roku 2011 sa to všetko zmenilo. Stalo sa to koncom júna v roku 2011, kedy som bol vybratý spomedzi 9 študentov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ktorí mali absolvovať letnú školu v očarujúcej ruskej metropole v Moskve. Nadšenie a eufória sa striedali s pocitom mierneho strachu z takej diaľky od rodnej zeme. Postupne to však všetko opadlo a po veľkých prípravách nasledoval dvojhodinový let do Moskvy, na letisko Domodedovo, na ktorom sa pred tromi mesiacmi stal teroristický útok.
Po prílete nás čakala cesta vlakom, ktorá mi poskytla prvý obraz o meste a ľuďoch. Tento obraz však nebol veľmi pozitívny, nakoľko cesta vlakom z letiska do môjho prechodného bydliska mi pripadala ako večnosť. Preplnený vlak, plný ľudí rôznych menšín a teplota okolo 35 stupňov mi nepodal ten správny obraz o tomto meste. Po vystúpení z vlaku som sa ocitol v nie veľmi lukratívnej štvrti Moskvy. Pripadal som si ako v zlom sne. Všade veľa ľudí, áut a neporiadku načo som z rodnej krajiny nebol veľmi zvyknutý. Z vlakovej stanice sme mali odvoz na internát dvomi taxíkmi z univerzity, ktoré šoférovali veľmi zaujímaví muži, ktorí nás všetkých deviatich aj s batožinou napratali do dvoch áut. Taxíky nás vyložili pri školskom internáte, ktorý vyzeral zvonku veľmi ošarpaný. Bola to tradičná komunistická budova zo 70. rokov minulého storočia. Prekvapenie nás ešte len čakalo vo vnútri. Nie veľmi komfortná izba s pobehujúcimi švábmi. V tomto momente som si pripadal ako v zlom sne.
Deň po dni sa to ale otočilo o 360 o stupňov. A s odstupom času, dnes môžem povedať, že som v Moskve zažil neopakovateľných sedem dní, ktoré sa nezameniteľne zapísali do mojej mysle. V momente keď som vstúpil na Červené námestie som si pripadal ako v rozprávke. Stál som na mieste na ktorom sa tvorili dejiny ruského národa. Myslel som, že snívam. Zážitky sa striedali s povinnosťami na Tymiriazevskej univerzite, kde som absolvoval rôzne prednášky, či už v angličtine alebo ruštine. Moje jazykové schopnosti neboli veľmi oslnivé, ale ak je človek nútený dohovorí sa. Každý deň som spoznával úplne odlišnú kultúru, iné národy, ktoré mi priznám sa neboli veľmi sympatické, ale postupne som zistil aká je v skutočnosti ruská mentalita. Rusi sú síce svojskí, ale tiež veľmi dobrosrdeční.
Počas tohto týždňa som spoznal mnoho ľudí, na ktorých dodnes veľmi rád spomínam. Ale poďme už k samotnej Moskve. Moskva (rusky Москва, anglicky Moscow) sa hrdí nielen titulom najväčšie mesto Ruska, ale svojou rozlohou je tiež najväčším mestom Európskeho kontinentu. Ako hlavné mesto Ruskej federácie je jej politickým, ekonomickým, náboženským, finančným, vzdelávacím a dopravným centrom. Leží na rovnomennej rieke Moskva, ktorá prúdi európskou časťou Ruska. Moskva patrí k mladšej generácii európskych hlavných miest. Má v sebe veľa z cárskej epochy, ale aj zo sovietskeho režimu. A aj to je možno dôvod, prečo je tak populárna. Ďalším tajomstvom jej popularity je nespočetné množstvo pamiatok v byzantskom slohu. Ale vráťme sa späť k môjmu pobytu. Veľmi pozitívne na mňa zapôsobil výstup na Ostankinskú televíznu vežu, odkiaľ sa nám naskytol neuveriteľný výhľad na celú ruskú metropolu. Z výstupu na Ostankinskú vežu mám aj jeden nie veľmi dobrý zážitok. Stala sa mi taká vec, že som pri zostupe z veže zistil, že som si tam zabudol pas. Ale aj takéto veci sa stávajú. Počasie nám v Moskve veľmi prialo, a preto som si pamiatky užíval plným dúškom. Veľmi na mňa zapôsobil kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je jednou z dominánt mesta.
Týždenný pobyt v Moskve nám ubehol všetkým ako voda v rieke Moskva a bol čas pobrať sa domov. Lúčenie s ruskými priateľmi bolo veľmi ťažké. Za ten týždeň, ktorý oni strávili na Slovensku a my v Rusku sa utvorili medzi nami priateľstvá na veľmi dlhé obdobie. S niektorými až dodnes.
